Nová britská premiérka Theresa Mayová 31. júla pre Sunday Telegraph povedala: "Minulý rok som predstavila Zákon proti modernému otroctvu, aby sa vyslal čo možno najsilnejší signál, že obete nie sú osamotené a že tí, ktorí sú za toto odporné zneužívanie zodpovední, sa dostanú do rúk spravodlivosti." No aj takéto kampane zápasiace s moderným otroctvom opatrne prehliadajú krajiny arabského sveta, kde je otrokárstvo povolené priamo v legislatíve.
Zákon proti modernému otroctvu vstúpil do platnosti v roku 2015, aby reagoval na zvýšený stupeň obchodovania s ľuďmi (zločinci to dnes považujú za lukratívnejšie ako pašovanie drog) a riešil situáciu mnohých sluhov bohatých cudzincov.
Podobne ako ich bohatí zamestnávatelia sú títo zazmluvnení zamestnanci odvedení priamo od pristávajúceho lietadla k čakajúcemu autu, neprechádzajú cez imigračné či colné úrady. Nezaobchádza sa s nimi ako s nami ostatnými. Ich extrémne bohatí zamestnávatelia žijú pod inými zákonmi. Týranie takýchto zamestnancov sa iba zriedkakedy končí na súdoch, a ak sa tam niekoľko prípadov dostane, ide o tých zamestnancov, ktorým sa z pazúrov svojho "zamestnávateľa" podarí uniknúť. Príbehy, ktoré rozprávajú, sú strašné. Napriek tomu sa to často končí bez udelenia trestu a z politických dôvodov to zostane neodhalené.
Daily Mail z 15. marca 2011 jeden prípad zdokumentovali. Africká slúžka od svojho zamestnávateľa – ženskej lekárky ázijského pôvodu – najprv dostávala mzdu vo výške 10 libier mesačne. Neskôr sa lekárka rozhodla neplatiť jej už vôbec nič a donútila ju spať na dlážke.
Britská súdna tlmočníčka, ktorá požiadala o zachovanie anonymity, mi hovorila ešte horšie príbehy utekajúcich "sluhov", ktorí sa prihlásili na polícii, kde je moja známa prizývaná na tlmočenie. Zamestnávateľov väčšinou pochádzajúcich zo Saudskej Arábie a zo štátov Perzského zálivu stíhajú iba zriedkakedy.
Úplatkárstvo Kataru
Vzhľadom na blížiace sa majstrovstvá sveta vo futbale roku 2022, ktoré sa uskutočnia v Katare, stojí za to pozrieť sa bližšie na pracovné podmienky v tejto krajine. Celkom určite sú v rozpore aj so staršou európskou legislatívou, nehovoriac o spomínanom Zákone proti modernému otroctvu. Podľa bývalého predsedu Britského futbalového zväzu (BFA) Grega Dyka a ďalších predstaviteľov BFA, aby sa Katar mohol stať hostiteľskou krajinou, FIFA podplatil.
Podobne ako Libanon, Bahrajn, Irak, Jordánsko, Kuvajt, Omán, Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty (štáty Perzského zálivu), aj Katar prevádzkuje systém kafala (alebo kefala, v arabčine: نظام الكفالة niẓām al-kafāla). Z arabčiny sa to môže preložiť ako "sponzorský systém", v skutočnosti je to ale brutálny spôsob kontrolovania zahraničnej pracovnej sily, ktorá v najbohatších krajinách arabského sveta zabezpečuje prakticky všetku prácu.
Zlo kafaly
V systéme kafala každý cudzinec, ktorý v Saudskej Arábii alebo štátoch Perzského zálivu hľadá alebo ponúka zamestnanie, musí mať "sponzora" (zamestnávateľa, agentúru alebo prostredníka, cez ktorého ponúkne prácu), ktorý sprostredkováva víza. Pas každého zahraničného zamestnanca potom zamestnávateľ alebo agentúra skonfiškuje. To znamená, že zamestnanec nemá žiadne právo zmeniť prácu či vycestovať z krajiny bez súhlasu osoby, ktorá má jeho pas. Netreba dodávať, že zamestnávatelia a agentúry taký súhlas dávajú iba zriedka.
Toto vykorisťovanie zahraničnej pracovnej sily kritizuje veľa ľudskoprávnych organizácií. Podľa magazínu Economist: "Systém tiež blokuje domácu súťaž o zahraničných robotníkov..."
Vykorisťovanie v Katare
Amnesty International v novembri 2013 zverejnila správu o stavebných robotníkoch v Katare. Podľa vtedajšieho generálneho riaditeľa Amnesty International Salila Shettyho:
"Svet bude Katar pred majstrovstvami sveta 2022 naďalej pozorne sledovať. Krajine to ponúka šancu ukázať pred celým svetom, že svoj záväzok dodržiavania ľudských práv berie vážne a že sa môže stať vzorovým príkladom pre zostávajúce krajiny regiónu."
Nedávni návštevníci Kataru na fotkách zachytili otrasnú špinu, v akej žijú zahraniční stavební robotníci. Sú nútení spať v úzkych izbách podobných celám, v ktorých si sotva môžu ľahnúť. Nemajú v nich žiadne hygienické či kuchynské zariadenia.
Britský Guardian – noviny, ktoré obyčajne nadržiavajú Arabom – 23. decembra 2014 napísal, že migrujúci nepálski robotníci pracujúci na stavbách pre majstrovstvá sveta vo futbale 2022 zomierajú v počte jeden za každé dva dni – z dôvodu pracovných nehôd alebo z úplného vyčerpania.
 Štadión Al Khalifa v meste Doha v Katare. (Foto: flickr.com/D@LY3D) |
Kafala sa uplatňuje voči zamestnancom z každej vrstvy
Často sa predpokladá, že systém kafala sa uplatňuje iba na ľudí z krajín tretieho sveta pracujúcich manuálne, napr. v domácnostiach alebo na stavbách. Je to inak – kafala platí pre všetkých zahraničných pracovníkov vrátane tých, ktorí sú najímaní na vrcholné pozície.
Napríklad 14. novembra 2013 noviny Guardian uverejnili príbeh francúzskeho futbalistu Zahira Belounisa, ktorý bol v Katare držaný proti svojej vôli. Miestny futbalový klub ho najal s 5-ročnou zmluvou, aby sa s jeho pomocou prebojoval do vyššej súťaže. Keď klub postúpil, Belounisovi prestal vyplácať mzdu, nedovolil mu opustiť krajinu a naďalej mu zadržiaval jeho pas. Bol uväznený vo svojom apartmáne bez platu a možnosti živiť svoju rodinu. V zúfalstve sa obrátil na francúzskeho prezidenta a futbalové osobnosti po celom svete. Nakoniec mu umožnili odísť až po 19 mesiacoch.
Denník Flanders Today 30. septembra 2009 napísal:
"Flámsky obchodník Philippe Bogaert, ktorého ako rukojemníka zadržiavali v Katare viac ako rok, je opäť doma po tom, ako sa mu pod rúškom tmy podarilo ujsť loďou. Bogaert v októbri 2008 odišiel do Kataru pracovať pre miestnu pobočku belgickej spoločnosti. Keď katarskí spoločníci odstúpili od zmluvy, spoločnosť zbankrotovala a Bogaert z funkcie odstúpil. Katarské zákony mu umožňovali z krajiny vycestovať iba v prípade, ak by doklad potrebný na vycestovanie podpísal jeho sponzor, ktorým bol jeho bývalý obchodný partner. Ten to odmietol. Bogaert zostal bez práce, bez príjmu a bez možnosti odísť."
Francúzske noviny L'Express 2. augusta 2013 uverejnili podobnú správu:
"Francúz jordánskeho pôvodu Nasr Al-Awartany uviazol vo svojom hoteli v meste Doha. Nemôže opustiť Katar a vrátiť sa k svojej rodine vo Francúzsku, pretože jeho katarský partner, ktorý je aj jeho sponzorom, mu odmietol udeliť výstupné víza. Nie je to nič neobvyklé [zvýraznenie autora]... Neuveriteľných 80 percent obyvateľstva [Kataru] sú cudzinci... Prípad sa dostal pred súd, skončiť však môže aj o niekoľko rokov a Nasrove výstupné víza medzitým zamietnu."
Podľa článku v Doha News z 25. decembra 2014 majú byť zmeny v katarských zákonoch kafala implementované 14. decembra 2016. Budú zahŕňať možnosť odvolať zamietnutie povolenia na odchod z krajiny a cudzí štátni príslušníci, ktorí ukončili zamestnanie, nebudú viac potrebovať povolenie na zmenu práce. Či sa to bude aplikovať aj v praxi, je už iná otázka.
Bahrajn údajne zrušil systém kafala v roku 2012, ale podľa odborníkov, ako je Andrew Gardner, docent antropológie na University of Puget Sound, sa to stalo iba navonok, v skutočnosti ten systém naďalej funguje. V Katare budú nové pravidlá platiť (ak vôbec) iba na cudzincov, ktorí vstúpia do zamestnania po prijatí zákona.
Josephine Bacon: Autorka je novinárka, publicistka a tlmočníčka, pôsobí v Londýne. Je aktívnou členkou britskej Labouristickej strany a Kooperatívnej strany.