Aj keď už cirkev vo Švédsku nie je cirkvou štátnou, stále zostáva dôležitou silou vo švédskej spoločnosti. Švédski politici, médiá a akademické inštitúcie sa predháňajú v hádzaní cez palubu všetkého, čo robí Švédsko švédskym. V tomto čase nehrá žiadna inštitúcia dôležitejšiu úlohu pre zachovanie národného kultúrneho dedičstva, ako národná cirkev. Je pravda, že rodení Švédi sú už v úplnej väčšine sekulárni. Avšak, rovnako ako ich bratranci inde v Škandinávii, stále sa pozerajú na národnú cirkev ako na držiteľa tradície. V prostredí tejto cirkvi chcú krstiť a konfirmovat svoje deti, mať svadby i pohreby.
Lenže, rovnako ako sa na vzostup Islamu v krajine adaptovali iní kľúčoví hráči švédskej spoločnosti, adaptovala sa aj Švédska cirkev. Cirkevnou primasou – ktorej ekvivalentom je pápež či arcibiskup z Canterbury – je 62 ročná žena menom Antje Jackelén, ktorá nesie titul arcibiskupka Uppsaly. Pápeži a arcibiskupi tradične majú nejaké motto. Pápež František má motto "Miserando atque eligendo" ( "Pozrel na neho s milosrdenstvom a vyvolil si ho"). Bolo to jeho motto, keď bol arcibiskupom Buenos Aires a po povýšení na pápeža si ho ponechal. Keď sa pozriete na stránku Wikipédie o Jackelén, zistíte, že jej motto je "Boh je väčší" ( "God is greater"). Švédsky je to "Gud är Storr". Arabsky "Allah akbar", slová, ktoré muezzini v mešitách po celom svete volajú z vrcholkov minaretov. Samozrejme sú to tiež posledné slová, ktoré mnoho ľudí po celom svete počujú pred tým, než ich výbuch roztrhá na kusy, alebo ako zahynú pod kolesami nákladiakov riadených džihádistami. Niekto by mohol namietať, že sa moslimské božstvo určite líši od Boha kresťanského. Nie tak Jackelén: doslova vyhlásila, že obe božstvá sú jedným a tým istým.
"Boh je väčší" bolo motto Jackelén už na jej predchádzajúcej pozícii arcibiskupky Lundskej. Tiež je to názov knihy, ktorú vydala v roku 2011. Vždy tvrdila, že si motto vybrala z Jánovho Prvého listu. Áno, tieto slová sa v tomto Liste objavujú, ale sú súčasťou citátu "Boh je väčší ako naše srdce" (Jn 3:20). V každom prípade nebolo jej motto predmetom celonárodnej pozornosti, až kým sa v roku 2013 nestala hlavou Švédskej cirkvi a nevyhlásila, že si, rovnako ako pápež František, svoje motto ponechá. Reakciou kritikov na túto správu boli obvinenia, že sa "podriaďuje Islamu". Noviny Östersunds-Posten ju v úvodníku označili za "hlúpu" a poznamenali, že vo švédčine samotné slová "Gud är Storr" znejú nútene a neprirodzene.
 Antje Jackelén. (Foto: Wikimedia Commons) |
Ak boli nejaké pochybnosti, tak od tej doby sa jasne ukázalo, že Jackelén si heslo vybrala presne z toho dôvodu, ktorý sa dal očakávať. Keď si uvedomila, že koncept Spasiteľa Ježiša Krista je značnou prekážkou v jej úsilí o, eufemisticky povedané, ambicióznu medzináboženskú zhodu, začala znižovať jeho dôležitosť vyhlasovaním, že pre spásu nie je Ježiša v skutočnosti potreba. Jej "vzťah k Islamu" vyvolávajúci hlasnú kritiku, bol predmetom rozhovoru v Morgonbladet, ktorý chcel "zistiť, čo si naozaj myslí o vzťahu kresťanstva a islamu." Keď sa jej opýtali na Mohameda, odmietla ortodoxný kresťanský pohľad, ktorý ho vníma ako "falošného proroka", a trvala na tom, že "v čase, keď je islam využívaný na ospravedlnenie násilia a teroru, je dôležité pamätať na to, že Mohamed v dnešnej dobe stále inšpiruje milióny ľudí k usilovaniu o spravodlivosť, mier a slušný život." Samozrejme nazývať Mohameda, ktorý bol vojenským dobyvateľom, vzorom mierumilovnosti a cnosti skôr než násilia a teroru, je prinajmenšom maľovanie pravdy na ružovo. Na otázku, či verí tomu, že sa Mohamedovi zjavil archanjel Gabriel, ako tvrdí v Koráne, Jackelén "odmietla odpovedať".
V minulom roku tri ženské duchovné Švédskej cirkvi zorganizovali hashtagovou kampaň, #Mittkors ( "Môj kríž"), ako prejav solidarity s kresťanskými obeťami islamského teroru na Strednom východe. 18. augusta 2016 upozornila Ann Charlott Alstadt v Aftonbladet, že hovorca Jackelén, Gunnar Sjögren, túto kampaň verejne odsúdil. Nazval ju "nekresťanskou", vyhlásil, že je skôr výzvou k "náboženskej vojne" a varoval, že "Môj kríž predstavuje riziko stať sa ďalším faktorom, ktorý nás rozdeľuje na 'my' a 'oni'". Na otázku na Twitteri, prečo odmietla pomôcť prenasledovaným kresťanom v islamskom svete, odpovedala sama Jackelén: "Nepomáhajme ľuďom, pretože sú kresťania, pomáhajme, pretože my sme kresťania."
Ako hlava Švédskej cirkvi Jackelén svoje právomoci nenecháva ležať ladom. Práve dokončila dohľad nad "rozsiahlou revíziou" cirkevného manuálu, ktorý je ekvivalentom anglikánskej Knihy spoločných modlitieb. Hlavným cieľom revízie bolo upraviť jazyk do viac "inkluzívnej" formy – čo okrem iného znamená, že sa odstránili odkazy na Boha v mužskom rode a jeho nazývanie "Pánom". Vzhľadom na to, že Ježiš Kristus bol bezpochyby muž, bolo súčasťou revízie ho v čo najväčšej miere zatlačiť do pozadia. V lokálnych farnostiach po celom Švédsku sa proti zmenám, vykonaným pod dohľadom Jackelén, sformovala značná opozícia. Avšak, 23. novembra Národný cirkevný zjazd revíziu vo väčšine schválil. Triumfujúca Jackelén vyhlásila: "Ukážme svetu, že sme cirkvou, ktorá sa vie vyrovnať s diverzitou."
Bolo by naivné sa domnievať, že Jackelénina cirkevná revolúcia týmto víťazstvom končí. Naopak, sú všetky dôvody pre to, sa domnievať, že ju úspech na štvrtkovom zjazde inšpiruje k dvojnásobnej snahe o premenu Švédskej cirkvi na inštitúciu viac otvorenú islamu – takú, ktorá nakoniec postaví Mohameda prinajmenšom na rovnakú úroveň s Ježišom Kristom. Samozrejme nemôžeme s určitosťou povedať, čo sa skrýva v srdci tejto ženy; jednou vecou si však istí byť môžeme. Až Islam nakoniec ovládne Švédsko, tak tá znamenitá minulosť stáleho ustupovania nezachráni ani ju, ani jej cirkev pred brutálnym zúčtovaním.
Bruce Bawer je autorom nového románu "The Alhambra". Jeho kniha Kým Európa spala (2006) sa stala bestsellerom New York Times a finalistom ceny National Book Critics Circle.