Za kritiku islamu a snahu o jeho reformu čelia útokom od islamistov, ale aj od multikultúrnych aktivistov. Európa by ich mala čo najviac podporiť.

Najpredávanejší alžírsky novelista Boualem Sansal varoval, že islam rozdelí európsku spoločnosť. Tento statočný arabský spisovateľ v rozhovore pre nemecké médiá vykreslil víziu Európy v područí radikálneho islamu. Podľa Sansala sú teroristické útoky v Paríži a Bruseli namierené proti západnému spôsobu života: "Nevedia poraziť ani slabšie arabské štáty. Západ teda musia priviesť k tomu, aby sa zničil sám. Chcú rozdeliť spoločnosť a sú si vedomí toho, že keď sa im to podarí, rozpadne sa sama od seba."

Sansal čelí vyhrážkam smrti a patrí k rýchlo rastúcej armáde moslimských disidentov. Pre milióny moslimov, ktorí chcú praktizovať svoju vieru mimo diktátu fundamentalistov a fanatikov, predstavujú to najlepšie oslobodzovacie hnutie. Títo moslimskí disidenti sa usilujú o slobodu svedomia, medzináboženské spolužitie, pluralizmus vo verejnej sfére, kritiku islamu a rešpekt k vláde prirodzeného zákona. Ich odkaz môže byť pre islamský svet zničujúci. To je dôvod, prečo ich lovia islamisti.

Vždy ide o jednotlivcov, akým bol napr. Lech Walesa, na ktorých záleží. Sovietsky zväz porazilo iba zopár ľudí: Ronald Reagan, Ján Pavol II. – a disidenti. Keď vo východnom Nemecku zomrel profesor Robert Havemann, málokto si to všimol. Tohto neohrozeného kritika režimu strážila Stasi a držala ho v domácom väzení v Grünheide. Ale tento starý profesor sa nikdy nenechal zastrašiť a pokračoval v boji za svoje ideály.

Hrdina československého boja proti komunizmu Jan Patočka zomrel na následky policajného výsluchu. Za umlčanie zaplatil najvyššiu cenu. Jeho brilantné prednášky boli obmedzené pre tajné semináre. Znemožnili mu publikovať, no on pokračoval v práci v malom podzemnom byte.

Alexander Solženicyn stíhaný KGB napísal niekoľko častí Súostrovia Gulag a ukryl ich medzi rôznymi dôveryhodnými priateľmi tak, že nikto nevlastnil celý rukopis. V roku 1973 existovali iba tri kópie. Keď pisárku Elizavetu Voronyanskayu sovietska politická polícia mučením donútila prezradiť jeden z úkrytov, v domnení, že majstrovské dielo bolo navždy stratené, sa Voronyanskaya obesila. (Súostrovie Gulag sa, našťastie, predtým podarilo zo ZSSR prepašovať na mikrofilme. Pozn. prekl.)

Dnes bola vztýčená nová železná opona medzi islamom a zvyškom sveta a novými hrdinami sú disidenti, odpadlíci, heretici, rebeli a neveriaci. Nie je náhoda, že prvou obeťou fatwy bol Salman Rushdie, indicko-britský spisovateľ pochádzajúci z moslimskej rodiny.

Pascal Bruckner ich nazval "slobodnými mysliteľmi moslimského sveta". Mali by sme ich podporiť – všetkých. Pretože zatiaľ čo nepriatelia slobody pochádzajú zo slobodných spoločností (tí, ktorí kľačia pred Alahovými vykonávateľmi), niekoľko najstatočnejších obrancov slobody pochádza z islamistických režimov. Hoci naša zdiskreditovaná inteligencia ich ohovára, Európa by týmto priateľom západnej civilizácie mala poskytnúť finančnú, morálnu a politickú podporu.

Jedným z nich je alžírsky spisovateľ Kamel Daoud, ktorý Saudskú Arábiu nazval "tou, ktorý vyrobila ISIS". Nedávno bol obvinený z islamofóbie, lebo sa nahneval na naivných ľudí, ktorí podľa neho ignorujú kultúrnu priepasť medzi arabsko-moslimským svetom a Európou.

Ďalším je iránsky exulant, dnes v žijúci v Holandsku, právnik Afshin Ellian pracujúci na Utrechtskej univerzite. Po zavraždení Thea Van Gogha je chránený osobnou strážou. Kým médiá v Európe po masakri v Charlie Hebdo zvaľovali vinu na "hlúpych" karikaturistov, Ellian volal: "Nenechajte teroristov určovať limity pre slobodu prejavu." (Dá sa doplniť, že viaceré kritické komentáre odmietali teror proti Charlie Hebdo, ale súčasne odmietali aj velebiť nihilizmus tohto časopisu ako nehodný európskej kultúry. Pozn. prekl.)

Inou statočnou disidentkou a spisovateľkou je Ayaan Hirsi Ali, ktorá z Holandska utiekla do USA a rýchlo sa tu stala prominentnou intelektuálkou.

Ayaan Hirsi Aliová. (Foto: Gage Skidmore)

Polícia stráži aj marockého starostu Rotterdamu Ahmeda Aboutaleba. Svojim moslimským spoluvercom protestujúcim proti slobodám, ktoré na Západe našli, nedávno odkázal: "Zbaľte si svoje veci a vypadnite." Holanďan Geert Wilders, hrdinský kresťanský obhajca týchto slobôd, je teraz súdom obvinený z "diskriminácie". "Som vo väzení," povedal poukazujúc na svoje domáce väzenie, "a oni tu chodia voľní."

Mnohé z týchto disidentov sú ženy. Shukria Barakzai je afganská politička a novinárka. Po tom, čo ju zbila náboženská polícia Talibanu, lebo si dovolila chodiť po meste bez mužského sprievodu, islamistickým fundamentalistom vyhlásila vojnu. V blízkosti jej auta sa odpálil samovražedný atentátnik, pričom zabil troch ľudí. Somálska novinárka Kadra Yusuf tajne prenikla do mešity v Oslo, aby demaskovala imámov, hlavne pre mrzačenie ženských pohlavných orgánov, ktoré sa nevyžaduje ani v Koráne alebo Hadíse (výpovediach o Mohamedovi). Sherry Rehman v Pakistane požiadala o "reformu pakistanského práva o rúhaní". Každý deň riskuje svoj život. Islamisti ju označili ako "vhodnú na zabitie", pretože je žena, moslimka a sekulárna aktivistka. Za "neveriacu", ktorá si zaslúži smrť, bola označená aj sýrsko-americká spisovateľka a psychiatrička Wafa Sultan.

Denník Le Figaro nedávno publikoval dlhú správu o francúzskych moslimských osobnostiach, ktorým hrozí "poprava". "Sú umiestnení pod nepretržitú policajnú ochranu, pretože sú moslimskými fundamentalistami považovaní za zradcov. Ich život je peklo. Ich sloboda je v očiach islamistov aktom zrady ummy (komunity)." Sú medzi nimi spisovatelia a novinári arabsko-moslimskej kultúry, ktorí odsudzujú islamistické vyhrážky a násilie späté s Koránom. Osamotene čelia islamizmu, ktorý používa fyzický teror kalašnikovmi, a intelektuálnemu terorizmu, ktorý ich podrobuje mediálnemu zastrašovaniu. Ich komunity ich obvinili zo zrady a západné elity zo stigmatizácie.

Francúzsky novinár Zineb El Rhazoui má viac osobných strážcov ako mnohí ministri francúzskej vlády. Kvôli bezpečnosti musel za posledné mesiace často zmeniť parížske bydlisko. Pre tohto rodáka z Casablancy a zamestnanca týždenníka Charlie Hebdo je prechádzka po ulici nemysliteľná. Fatwa vydaná po 7. februári 2015 znie: "Zabite Zineba El Rhazouiho a pomstite Proroka."

Nadia Remadna pochádza z francúzskeho mesta Sevran v oblasti Seine-Saint-Denis. Vyhrážky voči nej neprichádzajú zo sýrskej Rakky, ale z jej rodného mesta. Odrážajú rastúci vplyv islamistov na stratených územiach Francúzskej republiky. Akým "zločinom" sa previnila? Vytvorila "Oddiel matiek" na účely boja proti islamistickému vplyvu medzi mladými moslimami.

Učiteľ filozofie Sofiane Zitouni zanechal svoju prácu na francúzskej moslimskej škole kvôli "zradnému islamizmu".

Francúzsko-alžírsky novinár, esejista a autor viacerých investigatívnych reportáží z oblasti islamizmu Mohamed Sifaoui je obeťou dvojakej hrozby. Je primárnym terčom ako pre fundamentalistov, tak aj pre veľkých inkvizítorov "tolerancie". Alžírsky režim ho odsúdil na dva roky za "tlačové trestné činy", neskôr ho obťažovali islamisti. V roku 1999 získal azyl vo Francúzsku a do Alžírska už viac nevkročil. Odvtedy Sifaoui vidí na islamistických webových stránkach svoje meno a fotografiu s popisom "le mourtad", odpadlík, čo znamená, že je odsúdený na smrť. Od roku 2006, keď bránil slobodu prejavu pre francúzsky časopis Charlie Hebdo, požíva úplnú policajnú ochranu.

V prospech Charlie Hebdo podalo svedeckú výpoveď asi 15 ľudí. Medzi nimi bol aj moslimský esejista z Tunisu Abdelwahab Meddeb. Mal guráž postaviť sa celému francúzskemu moslimskému establišmentu, ktorý sa snažil časopis zrušiť. Meddeb chcel ukázať, že "toto nie je o spore medzi islamom a jeho nepriateľmi, ale o spore medzi osvieteným a tmárskym islamom".

Zostaneme stále vo Francúzsku. Keď odvážny imám v meste Drancy v parížskej oblasti Hassen Chalghoumi káže, nosí nepriestrelnú vestu. Keď vyjde na ulicu, sprevádzajú ho piati policajti s poloautomatickými zbraňami. Nedeje sa to mimo Zelenej zóny v Bagdade, toto je v srdci Paríža. Chalghoumi podporil zákaz nosenia burky, bezprecedentným spôsobom navštívil Pamätník holokaustu v Jeruzaleme, uctil si pamiatku obetí Charlie Hebdo a napomáha dialóg s francúzskymi Židmi.

Naser Khader je moslimský liberál s dánskym občianstvom, ktorý vyzval na "moslimskú reformáciu" a napísal knihu "Česť a hanba". Islamistické skupiny sa mu vyhrážajú smrťou.

V Taliansku žije Magdi Cristiano Allam, pôvodom z Egypta, ktorý je pre kritiku politického islamu chránený osobnou strážou. Ako zástupca šéfredaktora popredného talianskeho denníka Corriere della Sera napísal knihu, ktorej len samotný názov postačoval na to, aby sa jeho život dostal do ohrozenia: "Viva Izrael". (Magdi Cristiano Allam sa koncom minulého desaťročia rozhodol konvertovať na katolícku vieru a 22. marca 2008 ho počas veľkonočnej vigílie pokrstil pápež Benedikt XVI. V roku 2013 však pre noviny Il Giornale napísal článok, v ktorom sa rímskokatolíckej cirkvi verejne zriekol na protest voči jej mäkkému postoju k islamu. Doplnil, že zostáva kresťanom, ale neverí v cirkev. Pozn. prekl.)

Odkedy Ibn Warraq napísal knihu "Prečo nie som moslim", žije pod ochranou pseudonymu.

Raritou je aj palestínsky bloger Walid Husayin. Uväznili ho za satirovanie Koránu a vo Francúzsku nedávno vydal knihu o svojich skúsenostiach z palestínskych území, kde ho jeho "ateizmus" takmer stál život.

V Tunisku existuje niekoľko filmárov a intelektuálov bojujúcich za slobodu prejavu, a to najmä po vražde sekulárneho opozičného lídra Chokri Belaida. Vyhrážkam smrti čelia Nadia El Fani, režisérka filmu Ni Allah ni maître (Ani Alah, ani učiteľ), a Nabil Karoui, riaditeľ televízie Nessma. Postavili ich aj pred súd pre obvinenia z rúhania. Ak sa tuniská "Arabská jar" nepremenila do islamistickej zimy, je to hlavne vďaka týmto disidentom.

Títo hrdinovia vedia, čo sa stalo ich predchodcom vo "vojne s arabskými intelektuálmi". Spisovateľov islamisti zabili, ako Tahara Djaouta v roku 1993 v Alžíri alebo novinárov ako Faraga Fodu, slávneho pre jeho ostrú satiru proti islamskému fundamentalizmu. Foda bol pred jeho vraždou veľkou mešitou al-Azhar obvinený z rúhania. Za "zločin sekularizmu" bol chladnokrvne zavraždený aj tucet bangladéšskych blogerov.

Egyptský prezident Abdel Fattah al-Sisi minulý rok volal po reforme islamu a spôsobu, akým sa vyučuje, tak, ako to urobil aj popredný klerik sunitského islamu šejk Ahmed al Tayeb, hlava káhirskej univerzity Al-Azhar, centra sunitského islamu. On to naviac vyhlásil v tak významnom meste, ako je Mekka. Egyptskí konzervatívci však urobili, čo mohli, aby to potlačili – aspoň na istý čas.

Sú však ďalší a ďalší disidenti, ktorí hovoria jasne a vedú odvážne a prezieravé hnutia. M. Zuhdi Jasser, autor knihy Zápas o dušu islamu a praktický lekár, v USA založil Americké islamské fórum pre demokraciu. Minulý rok viac ako dve desiatky osobností predstavili výzvu "prijať pluralistickú interpretáciu islamu, odmietajúc všetky formy útlaku a týrania páchaných v mene náboženstva".

V Kanade založili Raheel a Sohail Razovci organizáciu Moslimovia čeliaci zajtrajšku. Na Univerzite západného Ontária pôsobí známy profesor politických vied Salim Mansur.

V Spojenom kráľovstve vedie Maajid Nawaz vplyvnú Nadáciu Quilliam. Shiraz Maher, ktorý zbehol od islamistickej organizácie Hib-ut-Tahrir, dnes pôsobí ako odborný asistent v Medzinárodnom centre pre štúdium radikalizácie na King's College London.

Toto je len niekoľko z dnešných hrdinov. Viacerých som musel vynechať, inak by bol zoznam príliš dlhý.

Hrdý a bolestivý odpor týchto "Alahových rebelov" je jedným z najkrajších odkazov našich čias. Títo "Alahovi rebeli" sú tiež jedinou nádejou na reformu islamského sveta – a na zachovanie slobody pre nás všetkých.

Giulio Meotti: Autor je taliansky novinár a spisovateľ, pracuje ako kultúrny redaktor denníka Il Foglio.

Nedávne články od
dostať novinky emailom: odoberať zadarmo gatestone institute zoznam adries.

sk