Popredný nemecký politik vyzval na prijatie "zákona pre islam", ktorý by obmedzil vplyv zahraničných imámov a zakázal by financovanie nemeckých mešít zo zahraničia.
Návrh podľa vzoru zákona o islame prijatom vo februári 2015 v Rakúsku sa zameriava na potieranie extrémizmu a na podporu integrácie moslimov pomocou rozvoja umierneného "európskeho islamu".
Tento krok prichádza v čase odhalenia, že turecká vláda v Nemecku financuje platy takmer tisícke konzervatívnych imámov, ktorí vedú mešity po celej krajine. Taktiež aj Saudská Arábia sa nedávno zaviazala, že pre príchodzích migrantov zafinancuje výstavbu 200 mešít.
Andreas Scheuer, generálny tajomník CSU, bavorskej sesterskej strany nemeckej CDU kancelárky Angely Merkelovej, v rozhovore pre noviny Die Welt povedal, že Berlín by mal turecké financovanie mešít v Nemecku obmedziť a začať školiť a kvalifikovať vlastných imámov. V opačnom prípade – povedal – bude moslimská integrácia zložitá alebo nemožná:
"V našom vnímaní politického islamu potrebujeme byť kritickejší, pretože prekáža integrácii moslimov v našej krajine. Potrebujeme zákony pre islam. Financovanie mešít alebo islamských škôlok zo zahraničia, napr. z Turecka alebo Saudskej Arábie, by malo byť zakázané. Všetci imámovia by mali byť školení v Nemecku a mali by zdieľať naše hodnoty.
Nemôžeme z iných krajín importovať odlišné, sčasti extrémne hodnoty. Jazykom mešít musí byť nemčina. Osvietená Európa si musí vychovať svoj vlastný islam.
Stále sme iba na začiatku nášho úsilia. Musíme začať ihneď. Nemôžeme na jednej strane prijať integračný zákon a na druhej strane zatvárať oči pred tým, čo a kým sa vyučuje v mešitách."
Scheuerove pripomienky prichádzajú uprostred správ, že turecká vláda vyslala 970 klerikov, z ktorých väčšina nehovorí po nemecky, aby viedli 900 nemeckých mešít, ktoré riadi Turecká islamská únia pre náboženské záležitosti (DITIB), čo je pobočka tureckého vládneho Riaditeľstva pre náboženské veci, v Turecku známeho ako Diyanet.
Za tento stav zodpovedá viacero doterajších nemeckých vlád. Esej v denníku Der Tagesspiegel hovorí: "V priebehu posledných desaťročí federálna vláda privítala, že v nemeckých mešitách si uplatňujú veľký vplyv turecké náboženské autority. Turecko bolo vyhodnotené ako sekulárny štát a jeho vplyv bol považovaný za štít proti náboženskému extrémizmu."
To bolo predtým, než sa turecký prezident Recep Tayyip Erdogan pustil do úlohy zmeniť dovtedy sekulárny štát na islamskú krajinu.
 Hlavná mešita v nemeckom Kolíne, zriadená tureckou organizáciou DITIB. (Foto: Raimond Spekking/CC BY-SA 4.0, via Wikimedia Commons) |
Podľa Die Welt Erdogan zvýšil veľkosť, rozsah a moc Diyanet-u, ktorého rozpočet je dnes vo výške 6,4 miliardy tureckých lír (2,3 miliardy dolárov, 1,8 miliardy euro). To je viac, ako sú rozpočty 12 tureckých ministerstiev spolu vrátane ministerstva vnútra a zahraničných vecí. V roku 2004 mal Diyanet 72-tisíc zamestnancov, dnes ich má 120-tisíc.
Tureckí klerici sú v Nemecku riadnymi tureckými štátnymi úradníkmi, ktorí plnia nariadenia tureckej vlády. Kritici obvinili Erdogana, že mešity riadené DITIB používa na zabránenie integrácie tureckých migrantov do nemeckej spoločnosti.
Nemecký politik Cem Özdemir, podpredseda Strany zelených, povedal, že DITIB "nie je nič viac než predĺžená ruka tureckého štátu". Taktiež dodal: "Nie je to legitímna náboženská organizácia. Turecká vláda premenila DITIB na poprednú politickú organizáciu Erdoganovej strany AKP. Turecko musí nemeckých moslimov nechať ísť."
Erdogan tureckých migrantov opakovane varuje, aby sa do nemeckej spoločnosti neasimilovali.
Počas cesty do Berlína v novembri 2011 Erdogan vyhlásil: "Asimilácia je porušením ľudských práv." Vo februári 2011 Erdogan pred davom viac ako 10-tisíc tureckých imigrantov v Düsseldorfe povedal: "Sme proti asimilácii. Nikto by nás nemal vytrhávať z našej kultúry a civilizácie." Vo februári 2008 16-tisícom tureckých imigrantov v Kolíne povedal, že "asimilácia je zločin proti ľudskosti".
Saudskoarabský kráľ Salman nedávno oznámil plán financovať v Nemecku výstavbu 200 mešít, ktoré by pokryli duchovné potreby pre migrantov, ktorí tam prišli v roku 2015. Dá sa očakávať, že mešity by inklinovali k wahhábizmu, oficiálnej a dominantnej forme sunitského islamu v Saudskej Arábii. Wahhábizmus je prísna forma islamu, ktorá trvá na doslovnom výklade Koránu.
Riaditeľ vnútornej spravodajskej služby v Nemecku Hans-Georg Maassen vyjadril 11. apríla znepokojenie nad rastúcim počtom radikálnych arabsko-jazyčných mešít v Nemecku. "Mnohým mešitám dominujú fundamentalisti. Sú sledované pre svoju salafistickú orientáciu," povedal Maassen v rozhovore pre Welt am Sonntag. Doplnil, že veľa mešít financujú donori zo Saudskej Arábie.
Zostáva nejasné, či sa Merkelová postaví za "zákon pre islam". Ten by určite pobúril Erdogana, ktorý ovláda prúdenie masovej moslimskej migrácie do Európy. Ak by Merkelová zákaz zahraničného financovania nemeckých mešít otvorene podporila, Erdogan by sa pravdepodobne vyhrážal zrušením dohody o migrantoch medzi EÚ a Tureckom, dohody, ktorú Merkelová zúfalo potrebuje, aby zastavila masovú migráciu do Nemecka. Je to ďalší dôkaz toho, aký obrovský vplyv má Erdogan na Merkelovú a nemeckú politiku.
Nemecká koaličná vláda medzitým dosiahla kompromisnú dohodu o novom "integračnom zákone".
Merkelová 14. apríla predstavila hlavné rámce zákona, ktorý vymenuje práva a povinnosti migrantov v Nemecku. Podľa zákona, ktorého text bude dokončený 24. mája, budú musieť žiadatelia o azyl navštevovať kurzy nemeckého jazyka a integračné školenia, inak prídu o výhody.
Vláda žiadateľom o azyl prisľúbila, že im uľahčí prístup na nemecký pracovný trh tým, že im vytvorí 100-tisíc nových "pracovných príležitostí". Vláda tiež pozastaví platnosť zákona vyžadujúceho, aby zamestnávatelia spomedzi uchádzačov o prácu uprednostňovali tých z Nemecka alebo EÚ pred žiadateľmi o azyl.
V snahe zabrániť rozširovaniu migrantských get v Nemecku, nový zákon, ktorý by mal vstúpiť do platnosti v lete, zakáže utečencom vybrať si, kde chcú žiť predtým, než získajú azyl. Migranti, ktorí opúšťajú štátom určené ubytovne, budú čeliť nešpecifikovaným sankciám.
Nový zákon tiež obsahuje ustanovenia na boj proti terorizmu, ktoré umožnia nemeckým tajným službám užšie spolupracovať s ich partnermi v EÚ, NATO a Izraeli.
"Budeme mať nemecké integračné právo," vyhlásila Merkelová. "Stane sa to po prvýkrát v povojnovom Nemecku. Ide o dôležitý kvalitatívny krok."
Kritici však tvrdia, že navrhovaný zákon nejde dostatočne ďaleko, pretože nepočíta s vyhostením tých migrantov, ktorí sa odmietnu integrovať. Scheuer v rozhovore pre Die Welt trval na tom, že moslimskí migranti musia byť integrovaní alebo vyhostení:
"Každý, kto sa nepodrobí integračným a jazykovým kurzom, dosvedčuje, že nie je pripravený integrovať sa a akceptovať naše hodnoty. Navyše je dôležité, aby sa ľudia, ktorí chcú zostať v Nemecku, zaregistrovali na Spolkovom úrade práce a zaistili si vlastné živobytie. Posolstvo je jasné: Tí, ktorí nie sú integrovaní, tu nemôžu zostať. Potrebujeme opustiť romantický názor na integráciu. Multikulturalizmus zlyhal. Tí, ktorí nie sú integrovaní, musia rátať s vyhostením."
Soeren Kern: Autor je spolupracovník Gateston Institute so sídlom v New Yorku, USA, spolupracuje aj s madridským Grupo de Estudios Estratégicos. Tohto roku mu vyjde kniha Global Fire.