Šéfka Nórskej policajnej tajnej služby (PST) Benedicte Bjørnland sa nedávno zúčastnila na bezpečnostnej konferencii vo Švédsku, kde varovala pred ďalšou imigráciou moslimov.
"Nedá sa predpokladať," povedala, "že novoprichádzajúci sa automaticky prispôsobia zvykom a pravidlám nórskej spoločnosti. Navyše, nie sú homogénni a môžu so sebou prinášať etnické a náboženské spory... Ak sa paralelné spoločnosti, radikalizácia a extrémistické prostredie budú objavovať dlhodobo, ako tajná služba budeme mať problémy."
Zmeny, o ktorých Bjørnland hovorila – paralelné spoločnosti, radikalizácia a extrémistické prostredie – nie sú ničím novým. V celej západnej Európe sa množia už po celé roky. Bruselské predmestie Molenbeek, ktoré bolo domovom dvoch páchateľov novembrových teroristických útokov v Paríži, je známe ako "teroristický brloh". Napriek tomu podľa New York Times starostka Molenbeeku mesiac pred parížskymi útokmi ignorovala zoznam, ktorý dostala, "s menami a adresami viac ako 80 ľudí podozrivých ako islamistických militantov bývajúcich v jej oblasti". "Čo som s nimi mala robiť? Nie je mojou úlohou sledovať možných teroristov," reagovala starostka Schepmans. "To je zodpovednosť štátnej polície."
Benedicte Bjørnland, šéfka Nórskej policajnej tajnej služby (PST) (foto: flickr.com, Politiets sikkerhetstjeneste) |
Takéto stanovisko je v mnohých ohľadoch ukážkou európskej neschopnosti vysporiadať sa s bezpečnostnými problémami, ktorým Európa čelí. Problém má vždy riešiť niekto iný.
Šéf Švédskej tajnej služby (SÄPO) Anders Thornberg doslova prosil švédsku spoločnosť o pomoc. "Islamistické prostredie počas posledných piatich rokov značne vzrástlo," povedal, "a napätie medzi rôznymi skupinami obyvateľstva stúpa. Potrebujeme pomoc celej spoločnosti na boj s radikalizáciou. Zrýchlenie fungovania tajnej služby má svoje limity."
Oficiálne úrady Nórska alebo Švédska sa takto vyjadrujú iba zriedka, ak vôbec. Strach z možnej urážky moslimskej citlivosti je zjavne silnejší ako bezpečnostný záujem. No dokonca aj Švédsko, ktoré samo seba vníma ako "humanitárnu superveľmoc" a až donedávna prisahalo dodržiavať politiku otvorených dverí pre všetkých migrantov a utečencov, je nútené prehodnocovať svoje zámery. Koncom novembra 2015 švédska podpredsedníčka vlády Asa Romson neochotne a so slzami v očiach povedala, že vláda bola donútená "vziať do úvahy realitu" vzhľadom na obrovský počet migrantov, ktorí vstupujú do krajiny. Švédsko (a Dánsko) pred niekoľkými týždňami obnovili hraničné kontroly.
Je však otázkou, či varovné výkriky škandinávskych tajných služieb budú mať nejaký zásadný vplyv na rozhodnutia politických lídrov. Hlavne ak posledné vyjadrenia švédskeho premiéra Stefana Löfvena nevyzerajú, že by ich bral do úvahy. [K prehodnoteniu doterajšej ústretovej politiky sa pridal aj švédsky minister vnútra, ktorý koncom minulého týždňa oznámil, že Švédsko vyhostí 60- až 80-tisíc migrantov, ktorí nezískali azyl. Pozn. prekl.]
V rozhovore na Svetovom ekonomickom fóre v Davose z 21. januára Löfven deklaroval, že je "zlé" miešať sexuálne útoky proti európskym ženám, ako aj hrozbu ISIS s masovou migráciou do Európy. "Sexuálne obťažovanie sa automaticky netýka migrácie. Ono sa vo Švédsku, nanešťastie, vyskytuje už mnoho, mnoho rokov," povedal Löfven pre CNBC. Tým predstiera, že z Blízkeho východu importovaná kratochvíľa Taharrush (kolektívne sexuálne zneužívanie) proti ženám v Kolíne a ďalších európskych mestách počas Nového roka nemá nič spoločné s migrantmi.
"Treba jasne povedať, že sa to toho netýka. A treba dať jasné posolstvo týmto mladým dievčatám a ženám, že samozrejme môžu chodiť po meste bez sexuálneho obťažovania," dodal Löfven.
Nie, dievčatá a ženy nie sú tie, ktoré potrebujú "jasné posolstvo". Potrebujú ho muži, ktorí ich obťažujú a znásilňujú – hlavne vo Švédsku, ktoré je známe ako krajina s najvyšším počtom znásilnení na Západe.
Odmietnutie švédskeho premiéra "vysporiadať sa s realitou" – vrátane faktu, že teroristi ISIS vstupujú do Európy spoločne s migrantmi – je znepokojujúce a švédskych občanov by to malo veľmi zaujímať. Taktiež to poukazuje na obrovskú priepasť medzi tým, ako vníma súčasnú situáciu švédska tajná služba a švédska vláda.
Šéf švédskej tajnej služby má všetky dôvody na to, aby prosil spoločnosť o pomoc v boji s bezpečnostnými výzvami, ktorým Švédsko čelí. Vzhľadom na súčasnú švédsku vládu ju bude veľmi potrebovať.
Kontrast medzi skutočnými obavami tajných a bezpečnostných služieb rôznych krajín na jednej strane a vládnou obavou z urážky moslimskej citlivosti a prekročenia politicky korektných hraníc na druhej strane nie je prítomný iba vo Švédsku, ale v celej západnej Európe.
Európske tajné a bezpečnostné služby už dlho varujú, že vzhľadom na nárast hlavne moslimského prisťahovalectva – a z toho vyplývajúceho rastu paralelných spoločenstiev a extrémistických prostredí – nemôžu držať krok s rastúcimi hrozbami džihádistického terorizmu, ktoré za posledné desaťročie exponenciálne vzrástli.
V Holandsku od roku 2010 začalo tamojšie džihádistické hnutie ďalekosiahly proces profesionalizácie a prevzalo propagandistické metódy vyvinuté britskými džihádistami. "Rastúca dynamika holandského džihádizmu predstavuje bezprecedentnú hrozbu pre demokratický právny poriadok v Holandsku," uviedla Holandská tajná služba (AIVD) v jeseni roku 2014.
Nemecké tajné služby začiatkom jesene 2015 varovali: "Importujeme islamský extrémizmus, arabský antisemitizmus, národné a etnické konflikty iných národov, ako aj odlišné chápanie spoločnosti a práva."
Štyri hlavné tajné služby dali jasne najavo, že "nemecké tajné služby nebudú v pozícii, v ktorej by mohli zvládnuť tieto bezpečnostné problémy a následné vzrastajúce reakcie nemeckého obyvateľstva." Tieto hrozivé varovania, ktoré unikli do nemeckých médií, však neprinútili Angelu Merkelovú, aby zmenila svoju politiku otvorených dverí. Hoci Nemecko zaviedlo hraničné kontroly, stále každý deň spracúva 2-tisíc žiadostí o azyl.
Britská tajná služba MI5 otvorene vyhlásila, že nedokáže zastaviť všetky teroristické útoky na anglickej pôde. Hlavný riaditeľ tajnej služby Andrew Parker v októbri 2015 povedal, že "rozsah a tempo" nebezpečenstva pre Spojené kráľovstvo je na takom stupni, s akým sa nestretol počas celej svojej 32-ročnej kariéry. Varoval, že kým hrozba pre Spojené kráľovstvo od ISIS rastie, MI5 nemôže "nikdy" s istotou zastaviť všetky teroristické sprisahania.
Niet divu. Britská polícia monitoruje viac ako 3-tisíc domácich islamských extrémistov, ktorí sú schopní spáchať útoky na Spojené kráľovstvo, varujú zdroje britskej tajnej služby. To je 50-percentný nárast za menej ako desaťročie. Už v novembri 2014 metropolitný policajný komisár Sir Bernard Hogan-Howe na konferencii o medzinárodnom terorizme povedal, že 25 percent populačného rastu v Spojenom kráľovstve prišlo do Londýna počas posledných 10 rokov, čo kladie veľké výzvy na policajné sily, ktoré nemôžu držať krok s tempom migrácie.
Obrovskou výzvou sú aj ťažkosti v dôkladnom monitorovaní toľkých extrémistov a v účinnom bránení páchania teroru, čo je ešte umocnené ich obrovským počtom. Dame Stella Rimington, bývalá riaditeľka MI5, v júni 2013 odhadla, že sledovanie 2-tisíc extrémistov alebo potenciálnych teroristov 24 hodín denne, 7 dní v týždni si vyžaduje 50-tisíc agentov MI5 na plný úväzok. To je viac ako 10-násobný počet ľudí, ktorých MI5 zamestnáva dnes.
Situácia sa príliš nelíši ani v iných európskych krajinách. Šéf nemeckej kontrarozviedky BfV Hans-Georg Maassen vyhlásil, že jeho úrad má informácie o 8-tisíc islamských radikáloch v Nemecku. Povedal, že všetci títo extrémisti hlásajú násilie na uskutočnenie svojich cieľov, k niektorým sa snažia získať migrantov, a že jeho úrad každý týždeň dostane jeden až dva "celkom konkrétne tipy" plánovaných teroristických aktivít.
Väčšina európskych krajín, ako sú Nemecko, Británia a Francúzsko, beží na najvyššom stupni hrozby terorizmu vôbec. Tajné služby sa snažia vyrovnať so situáciou, akú si pred desiatimi rokmi nikto nevedel ani predstaviť.
Boj proti teroristickej hrozbe sa nikdy nedá vyhrať. Iba naliatím finančných a ľudských zdrojov do boja proti terorizmu, hoci aj to je, samozrejme, iba nevyhnutným prvým krokom. Kým národní politickí lídri, ktorí riadia bezpečnostné a tajné služby, budú odmietať otvorene pomenovať hrozby bez zakrývania veci do politicky korektného jazyka, nikdy riziko nezmenšia, a už vôbec ho neodstránia.