Provokatívnych, darebáckych a extrémistických postáv nemá Veľká Británia málo. Človeku môže napadnúť dnešný líder Labouristickej strany, trockista Jeremy Corbyn, "priateľ" Hamasu a Hizballáhu; antisemitský krajne ľavicový bývalý primátor Londýna Ken Livingstone, ktorému pre jeho protižidovské vyjadrenia Labouristická strana nedávno pozastavila členstvo; alebo George Galloway, ktorý bránil a loboval za Saddáma Husajna a vyzval ho na ovládnutie Izraela a dobytie Jeruzalema.

Mnohých z nás však znepokojuje vysoká miera radikalizácie prevádzanej moslimskými extrémistami, ako je Anjem Choudary, ktorý 20 rokov podporoval jedno z britských najradikálnejších islamistických hnutí. Jeho technika rozhovorov je povedať veci, ktoré sú urážlivé alebo niekedy vyzerajú pomätene, a pôsobiť pritom pokojne a racionálne. Káže nenávisť k demokracii, odpor k britskému právu a otvorenú neúctu ku všetkým nemoslimom. Za iných okolností by mohol byť veľmi schopným politikom. V skutočnosti je zradcom svojej krajiny a manipulátorom mladých a zraniteľných ľudí. Najlepšie o ňom hovoria jeho vlastné slová:

"My [moslimovia] si berieme jizyu, ktorá nám patrí. Normálna situácia je vyberať peniaze od neveriacich [nemoslimov]. Oni nám platia. Pracujte a dávajte nám peniaze, Alah je veľký. My peniaze berieme."

Tiež tu:

"Keď sa učiteľ v škole nabudúce opýta vášho dieťaťa: 'Aké máš ciele?' Malo by odpovedať: 'Ovládnuť celý svet islamom vrátane Británie, to je môj cieľ'."

O britskom rukojemníkovi Alanovi Henningovi, dobrovoľníckom pracovníkovi, ktorého sťal Islamský štát, povedal: "V Koráne nie je dovolené prejaviť ľútosť k nemoslimom. Nie je mi ho ľúto."

Alebo tieto prorocké slová: "Ak by ma zatkli a uväznili, budem pokračovať vo väzení. Zradikalizujem tam každého."

Vyzval na vztýčenie "vlajky šaría" pred Downing Street 10 (sídlo britskej vlády, pozn. prekl.), premenenie Buckinghamského paláca na mešitu a nahradenie britského sekulárneho práva moslimským právom šaría. Zároveň predpovedal, že túto krajinu onedlho ovládnu moslimovia. Môžu to byť iba detinské sny, v súčasnosti však inšpirujú k teroristickým útokom a zvyšujú bezpečnostné hrozby.

Anjem Choudary

Choudary sa narodil v roku 1967 v Londýne, vzdelaním je právnik. Keď hovorí o svojej prevahe nad nemoslimským obyvateľstvom v Spojenom kráľovstve, pohŕdavo sa smeje. Spoločne s Omarom Bakri Muhammadom vytvoril al-Muhajiroun, salafistickú skupinu spájanú s polovicou teroristických útokov v Spojenom kráľovstve za posledných 20 rokov. Keď bola v roku 2005 zakázaná, znovu sa objavovala pod mnohými inými názvami a úrady ich neustále nanovo zakazovali: Islam4UK, al-Ghurabaa, the Saved Sect, Need4Khilafah, the Shariah Project a the Islamic Dawah Association.

Choudaryho viackrát zatkli, ale po krátkom čase sa znovu objavil na verejnosti. Jeho znalosti práva mu až donedávna umožňovali vyhýbať sa trestu.

Britská polícia v súčasnosti odhalila jeho väzby na 500 teroristov Islamského štátu.

Medzi augustom a septembrom 2014 Choudary spolu s mladším nasledovníkom Mohammedom Rahmanom zverejnili na takmer utajenom kanáli Youtube prejavy, v ktorých povzbudzujú poslucháčov, aby podporili Islamský štát, pripojili sa k nemu a odišli bojovať do Sýrie. Choudary zjavne prijal nárok Abu Bakr al-Baghdadiho ako posledného moslimského kalifa. Baghdadi na svojom nároku naďalej trvá nielen vo vedení Islamského štátu v Sýrii a Iraku, ale aj v niekoľkých ďalších moslimských krajinách – nehovoriac o stovkách agentov, ktorí dnes prenikajú do Európy. Choudary v súlade so zavedenou tradíciou vyhlásil bay'a (formálnu vernosť) kalifovi.

Choudary bol 5. augusta 2015 obvinený podľa paragrafu 15 zákona o terorizme z roku 2000, že medzi júnom 2014 a marcom 2015 vyzýval iných podporiť zakázanú organizáciu Islamský štát. Stíhaný bol spolu s Rahmanom a 28. júla 2016 ho usvedčili. Jeho trest bude vynesený tento mesiac. Podľa odhadov bude poslaný do väzenia na približne 10 rokov.

Hoci sa to zdá krátko, môže to byť ešte kratšie. Na rozdiel USA, kde si mnohí páchatelia odpykávajú plný trest, Spojené kráľovstvo má flexibilnejší systém. V súlade s ustanovením zákona o trestnom súdnictve z roku 2003 a zavedenom v roku 2005, akíkoľvek väzni odpykávajúci si nepodmienečný trest si vo väzbe musia odpykať polovicu trestu. Následne sú z väzenia prepustení na podmienku na skúšobné obdobie druhej polovice trestu. Choudary by teda po piatich rokoch zrejme mohol byť naspäť vo svojom spoločenstve a navštevovať mešity a náboženské podujatia.

Iróniou je, že toto by nás malo znepokojovať najmenej. Väzenie je posledným miestom, kam by sa teroristi a radikáli mali posielať. Medzi väzňami v britských väzniciach sú značne rozšírené radikálne publikácie. Správa z apríla 2016 z vyšetrovania nariadeného ministrom spravodlivosti Michaelom Goveom hovorí, že v novembri 2015 našli extrémistický materiál vo viac ako desiatich väzniciach. Závery správy zhrnula Sophie Jamieson v The Telegraph:

Podľa uniknutej správy je v regáloch britských väzníc dostupná extrémistická nenávistná literatúra, ktorú moslimskí kazatelia rozdávajú medzi väzňov.

Ako píšu The Times, správa o extrémizme vo väzniciach našla v izbách kazateľov homofóbne a ženy urážajúce pamflety a nenávistné spisy podporujúce zabíjanie odpadlíkov.

V novembri bola nenávistná literatúra a CD nosiče nájdené údajne vo viac ako desiatich väzniciach.

Nemalo by príliš prekvapovať, že sa v kazateľskom systéme britských väzníc vyskytuje extrémizmus. Samuel Westrop poukázal na nespočetné prepojenia medzi moslimskými kazateľmi a radikálnymi organizáciami, ako Hizb ut Tahrir, Jamaat-e Islami, Al-Hikma Media a ďalšími. Nadácia Quilliam v správe z roku 2009 identifikovala tesné väzby moslimských kazateľov a chovancov na skupiny ako al-Káida a odporúčala:

"Odstránenie všetkých kníh, novín a televízií v deradikalizačných centrách vytvorí medzi extrémistickými väzňami (mnohí z nich sú veľmi sčítaní a inteligentní) ešte väčší hlad po informáciách a literatúre. Väzňom s dobrým správaním a znakmi nápravy by sa postupne mali dávať protiextrémistické knihy napísané umiernenými moslimami (vrátané kníh od bývalých extrémistov zo skupín ako al-Gamaa al-Islamiya). Takéto knihy by sa mali dávať opatrne, aby ich väzni aj čítali."

Vládna správa po siedmich rokoch odhalila, že radikálna literatúra zostala pre väzňov voľne dostupná.

Správa uvádza niekoľko faktorov, ktoré spôsobujú radikalizáciu väzníc, reps. v nej hrajú úlohu: extrémizmus vyzerá ako logické riešenie ďalších problémov; extrémizmus ako "nový štart"; väzenie radikalizáciu prehlbuje ("Kým niektorí prijali extrémizmus po prvýkrát až vo väzení, iní, ktorí tu už ako extrémisti vstúpili, sa stali ešte radikálnejší v dôsledku skúseností, ktoré tu nadobudli."); vnímanie zlého zaobchádzania vo väzniciach; extrémizmus ako rozvinutie predošlého správania; extrémizmus spôsobuje dramatické zmeny správania; extrémizmus môže nasledovať po prepustení.

Jedným z najznepokojujúcejších faktorov je zraniteľnosť čerstvých konvertitov. Keďže začínajú s minimom znalostí o svojom novom náboženstve, ľahko sa dajú zlákať k prijatiu prísnych podôb islamu. Doviesť ich k tomu môžu existujúci radikáli aj extrémistická literatúra dostupná vo väzniciach.

Voči radikálom sa však v britských väzniciach vyskytuje aj istá zhovievavosť. Podľa utajovanej správy z augusta 2016 pre britské ministerstvo spravodlivosti od bývalého riaditeľa väznice Iana Achesona, ako ju citoval politický editor denníka The Telegraph Peter Dominiczak, "politická korektnosť vo väzniciach umožňuje šírenie extrémizmu, pretože väzenská stráž sa príliš bojí čeliť moslimom".

Acheson varuje, že dozorujúca stráž je počas spoločných modlitieb nútená opustiť modlitebne a že extrémisti "využívajú obavu stráží, že by mohli byť označení za rasistov". Správa dospela k záveru, že "kultúrna citlivosť" medzi zamestnancami sa voči moslimským väzňom "rozšírila nad úroveň základných požiadaviek pravidiel viery a môže zmenšiť účinnú konfrontáciu extrémistických názorov".

Správa tiež varuje, že "charizmatickí islamistickí väzni sa správajú ako samozvaní 'emirovia' a využívajú svoj vplyv na kontrolu a radikalizáciu širšieho moslimského osadenstva vo väzení". Tiež tvrdí, že "niektorí väzni sa pokúšajú docieliť segregáciu, podporujú agresívne konverzie na islam a zapájajú sa do zastrašovania väzenských imámov".

Podľa BBC "moslimskí väzni dnes tvoria medzi všetkými väzňami 14,4 percent, oproti 7,7 percentám v roku 2002". Inými slovami: "širšia moslimská populácia vo väzniciach" je rozsiahla. Za 10 rokov od 2004 do 2014 sa počet moslimov vo väzniciach zvýšil zo 6571 na 12106.

Za týchto podmienok – podobne je to aj vo Francúzsku, Holandsku, Španielsku a inde – môže Choudary pokojne pokračovať v radikalizácii ostatných, ako to sľúbil. Možno takto naverbuje aj viac radikálov, ako sa mu to darilo na uliciach.

O radikalizácii vnútri väzníc existuje mnoho štúdií. Na jednej strane sú naše demokratické zákony príliš slabé na to, aby radikálnych kazateľov dostali z ulíc preč. Voči Choudarymu s jeho islamistickým jazykom a schvaľovaním extrémistických akcií sa to podarilo až po 20 rokoch. Nebol sám. Táto slabosť zákona vytvorená s pochopiteľnou túžbou povoliť slobodu prejavu zostáva zásadnou pre všetkých – trockistov, neofašistov a islamistov –, ktorí chcú povaliť západnú civilizáciu a nahradiť ju totalitárnym režimom. Ale dostať agitátorov preč z ulíc objektívne nestačí.

Ak necháme ľudí ako Choudary na uliciach, urobia, čo môžu, aby na svoju cestu priviedli viac mladých moslimov a konvertitov na islam. Niektorí z nich sa potom buď vyberú na Blízky východ alebo sa zapoja do teroristických sietí v Európe. Ak ľudí s takouto myšlienkovou výbavou uvrhneme do väzení, budeme mať nové generácie prozelytov, ktorí sa budú starať viac ako iba o osobné veci, keď z väzenia po mesiaci alebo roku vyjdú.

V nadväznosti na Achesonovu správu vydala vláda nové opatrenia na riešenie niektorých problémov vo väzniciach. Návrhy radikálne zmenia 50 rokov starý systém rozdelenia najnebezpečnejších väzňov do viacerých väzníc. Liz Truss, ktorá nedávno vo vedení Ministerstva spravodlivosti nahradila Michaela Govea (ktorý Achesonovu správu objednal), oznámila, že najnebezpečnejší extrémisti budú zavretí v izolovaných vysoko zabezpečených častiach väzníc, aby sa im zabránilo radikalizovať iných väzňov.

Bohužiaľ, spustila sa voči tomu lavína kritiky. Úvodník ľavicových novín The Independent cituje profesora Petra Neumanna z Medzinárodného centra na štúdium radikalizácie a politického násilia z King's College v Londýne. Neumann tvrdí, že držanie moslimských teroristov mimo iných väzňov vystavuje systém dvom rizikám. Podľa neho ak by boli držaní spolu, dostali by šancu vytvoriť vojenskú veliteľskú štruktúru tesnejšiu, než akú by mohli dosiahnuť, ak by boli rozptýlení. Ako druhú výhradu spomína to, že v izolácii môžu získať politický status. Nové usporiadanie by sa vykresľovalo ako "britské Guantanamo", čo by všetkým moslimom poslúžilo v ich propagandistickej mašinérii.

Neumann ďalej tvrdí, že by bolo principiálne chybné riešiť ideologicky motivované zločiny odlišne od iných zločinov. Tvrdí, že podľa britského práva je vražda vraždou a terorizmus terorizmom bez ohľadu na systém viery, v mene ktorej sú zločiny páchané. To je mimoriadne naivné a politicky korektné. Muž, ktorý v záchvate žiarlivosti ubodá svoju ženu na smrť, je veľmi odlišný od toho, kto zabíja v Božom mene a nahovára ostatných, aby robili to isté.

Islamská radikalizácia vo väzniciach predstavuje v súčasnosti zrejme omnoho väčšiu hrozbu pre verejnosť, ako sú drogová závislosť či krádeže.

Na začiatok musia byť nemoslimskí experti zapojení do vyhodnocovania väzenských kazateľov, resp. by nemali byť prijímaní žiadni ďalší kazatelia. Vonkajší experti by mali vykonávať pravidelné kontroly kníh dostupných moslimským väzňom v angličtine, arabčine, turečtine, perzštine či jazyku urdu, a zamietnuť všetky, ktoré by mohli byť diskutabilné.

Radikálov by mohlo byť vhodné oddeliť, aj v prípade, ak sú väznice preplnené. Treba ich držať ďalej od drobných kriminálnikov a takých, ktorí sú náchylní na radikalizovanie. Dobrým riešením by mohla byť samotka. Bude to drahé a môže to čeliť kritike za krutosť. Ale ak politická korektnosť znamená, že s potenciálnymi alebo skutočnými teroristami budeme naďalej zaobchádzať v rukavičkách, stratíme životy mnohých nevinných ľudí. Radikáli a náborári teroristov si nezaslúžia špeciálne sympatie. Byť moslimom by nemalo znamenať niečo ako "poukaz na rýchle prepustenie z väzenia".

Denis MacEoin: Autor študuje, vyučuje a píše o islame od 1970. rokov. Od roku 2014 je odborným spolupracovníkom Gatestone Institute.

Súvisiace témy:  United Kingdom dostať novinky emailom: odoberať zadarmo gatestone institute zoznam adries.

sk